Prvý web programoval v 16 rokoch, o 10 rokov neskôr má vlastnú firmu, príbeh Róberta Balušíka

Hugo Hurtoň 16. 09. 2021

Ako ste sa dostali k IT a ako ste sa neskôr dostali aj k vlastnému biznisu?

Ja som bol na takom rázcestí, hľadal som, čomu sa budem venovať a vlastne som skúšal strašne veľa vecí. Jednou z nich bola aj tvorba webovej stránky pre môjho otca. Sedel som pri tom celý deň, veľmi ma to bavilo a na konci som z toho nebol vôbec unavený. To bol pre mňa ten ukazovateľ, že toto je to správne, tak to idem vyskúšať.

Koľko ste mali vtedy rokov?

Bol som asi druhák alebo tretiak na strednej škole, takže zhruba 16-17 rokov.

Ako to pokračovalo?

Neskôr sme sa s kamarátom, teraz už spoluzakladatelom firmy, zúčastnili stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) a tam to prerástlo do toho, že nás to veľmi bavilo. Tam sme vytvorili online systém na vytváranie ankiet a dotazníkov. Celkom sa nám v tom darilo a jednoducho to prešlo do toho vlastného biznisu.

Známi a kamoši sa nás začali pýtať či by sme im nemohli spraviť menšie projekty a zrazu si jeden z nich vypýtal faktúru. Dovtedy sme to brali ako hobby a boli sme vďační, že sa môžeme učiť na konkrétnych projektoch, ktoré bude niekto aj využívať. S tou faktúrou sme nejak dospeli k tomu, že by sme si teda mali niečo aj založiť. A potom to už išlo samovoľne a nabaľovalo sa to ako snehová guľa.

Takže vy ste začali s podnikaním už na strednej škole?

Áno, nepamätám si už síce, či to bol 3. alebo 4. ročník, ale tou SOČkou to všetko začalo.

Koľko času prešlo od založenia?

Teraz beží 6. rok, no neberiem to celý čas ako firmu. Zo začiatku to bolo len naše hobby a od založenia s.r.o. http://www.progresio.sk je to už 3. rok.

Išli ste popri podnikaní aj na vysokú školu?

Áno. Obaja sme sa rozhodli ísť, čo bolo popri podnikaní občas dosť náročné, ale mali sme možnosť si porovnať to teoretické, čo učia na VŠ, s praktickým, čo sme robili my a čo žiadali od nás firmy.

A aká veľká je vzdialenosť medzi týmito dvoma svetmi?

Dosť záleží, akú metriku si vezmeme. Ja som chodil na informatiku do Olomouca, kde ma naučili dobre analyticky premýšľať, ale, čo sa im stáva často a určite sa proti tomu snažia aj bojovať, je, že okolité IT firmy si už počas školy zamestnajú študentov.

Sami si ich školia a málo z nich potom končí bakalára a ešte menej vyšší stupeň vzdelania. Vnímam tam priepasť čo sa týka moderných vymožeností a príležitostí, no VŠ je skvelá vec na rozvinutie rozmýšľania, pochopenia algoritmov a iných vecí až do samotnej podstaty.

Dnes sa tiež venujete hlavne webu?

Zo začiatku sme sa venovali všetkému, či už to bola grafika, UX, kódovanie či programovanie. Toto všetko sme robili sami dvaja. Potom sme si povedali, že by sa mal každý špecializovať na to svoje, tak poprichádzali ďalší spolužiaci zo školy. Tam to pri mne začalo samovoľne prechádzať do riadiacej pozície, kedy som si uvedomil, že nie je v mojich silách, robiť každú jednu časť z toho všetkého na 100%.

Teraz teda zastrešujeme vývoj webu na mieru, rôznych aplikácií, prípadne pomoc s nimi a tiež propagáciu stránok či už cez Google Ads alebo reklamné kampane na sociálnych sieťach.

Čo považujete za kritický faktor úspechu?

Asi vedieť, kedy a akú zmenu treba spraviť. Možno je to trochu otrepané, ale jedinou konštantou je zmena. Hlavne v IT odvetví je to asi 10x potrebnejšie. Je nutné prispôsobiť sa a vedieť robiť zmeny. A hlavne kedy ich robiť. Ja sám sa vôbec nepovažujem za ultra úspešného človeka, stále sa mám čo učiť – vycítiť, kedy je čas na zmenu. Zo začiatku sme to robili len tak pocitovo, ale teraz si už vopred alokujeme na jednotlivé činnosti určitý čas a keď neprídu očakávané výsledky, zmeníme to.

Čo by ste na začiatok odporučili mladým ľuďom?

Tak asi dve veci. Prvou je spoznať samého seba. Keď robím niečo, čo mi ide a robím to prirodzene, aj tie výsledky sú mnohonásobne lepšie a dáva mi to energiu a nerobím to s nechuťou. Sústrediť sa hlavne na to, čo mi ide a tomu venovať väčšinu času.

A tou druhou je dať si pozor na to, od koho sa učím. Na internete je neskutočné množstvo informácií, bohužiaľ je množstvo z nich aj nepravdivých a preto si ich treba overovať.

A nie len tie, ale aj ľudí, rôznych motivátorov na sociálnych sieťach. Ideálne je sa s ním stretnúť, porozprávať sa zoči-voči, ale keď sa mi to nepodarí, tak sa mu snažím aspoň čo najviac priblížiť a pochopiť jeho myšlienky, napríklad čítať jeho knihy alebo počúvať podcasty. Skrátka, overiť si, kto je a či má zmysel sa od neho učiť.

Aký je Vás pohľad na tímovú prácu, či motiváciu? Vo firme vás je 7-10, máte tip, ako sa už počas školy naučiť pracovať v tíme?

V súčasnosti je už mnoho aj mimoškolských vzdelávacích programov, kde sa dá učiť od iných a tak nejak si zvyknúť aj na túto prácu v tíme,  ja som túto možnosť vtedy nemal. Dôležité je neobmedzovať svojich ľudí, hlavne, ak sa chcú posúvať vpred a nemusí to byť len tá ich oblasť, s ktorou k nám prišli. Častokrát svoju rolu zohrávajú aj peniaze, hlavne čo sa týka rôznych kurzov a konferencií, ľudí to dokáže pekne nakopnúť vpred. A samozrejme, nie je to len o práci a treba budovať aj kolektív a vzťahy, napr. stretkami mimo práce či teambuildingami.

Spomenuli ste peniaze. Odporučili by ste z vášho pohľadu, ísť hneď zo začiatku po vyššej mzde, alebo sa skôr zamerať na skúsenosti?

Treba si uvedomiť, v akej som situácii a pokiaľ nemusím splácať hypotéku a som stále vo veku, že rodičia mi popri škole pomáhajú, mám voľnosť vo výbere a môžem sa dostať k rôznym zaujímavým pozíciám a spoznať šikovných ľudí.

Časom, keď bude nutné aj to finančné zabezpečenie, až potom by som sa zameriaval na peniaze. Pre mladého človeka je dôležitý skill, aj keby išlo o bezplatnú stáž. Niekedy je fajn firme napísať v čom som dobrý, že som ešte študent, nepotrebujem peniaze a rád by som pomohol. Nájde sa u vás také niečo pre mňa?. Dá sa z toho len získať.

A na záver, aký je váš obľúbený programovací jazyk a čomu sa venujete najradšej?

Pre informáciu, už asi 2 roky nekódujem ani neprogramujem, venujem sa už len projektovému manažmentu, komunikácii so zákazníkmi, riešeniu tímových vecí. Veľmi ma bavilo, keď som videl to, čo som vytvoril. Aj keď to bolo v tej kódovej rovine, ale už som videl aj nejaký efekt. Takže asi všetky jazyky, ktoré sa týkali front-endu.


Ďalšie články