Biznis založil na škole, dnes študentov zamestnáva, príbeh Martina Havrana

copywriter: Barbora Dobó

photo: www.tomasgouchedem.com

V novej sérii rozhovorov vám prinášame článok o podnikateľovi Martinovi Havranovi, ktorý ešte ako študent vysokej školy spolu s Igorom Revayom založil tanečnú školu University Dance Center (UNIDC). Okrem toho je jedným zo zakladateľov futbalového klubu mládeže FKM Stupava, kde pôsobí ako šéftréner mládeže klubu. Nás zaujímalo, ako sa zo študenta stal človek, čo dnes študentov zamestnáva – a jeho príbeh je naozaj pestrý.

Skratky neexistujú

Dnešným študentom by odporučil začínať naozaj čo najskôr. On sám brigádoval už od štrnástich rokov a ešte pred nástupom na vysokú školu zažil rôzne pozície. Začínal pomocnými prácami v záhradníctve či na miestnom úrade a staral sa o záhradu aj firme, ktorá je jedným z najznámejších distribútorov alkoholu na Slovensku. Keďže bol šikovný, rýchlo sa prepracoval od záhradných prác a nasledovalo povýšenie do officu medzi ostatných zamestnancov.

Mnohí sa k podobnej práci dostanú až ako absolventi, on len začínal vysokú školu. Vďačí za to faktu, že pracovať začal v tak mladom veku. Cesta k úspechu je dlhá a ak sa chce niekto stať úspešným, musí ju prejsť celú. Aj preto je stážovanie dôležité.

Do opačného protipólu korporátnej sféry nahliadol tiež už počas vysokej. Typicky „študentsky“ sa na opravnom termíne skúšky z matematiky spoznal so spolužiakom, ktorý ho uviedol do sveta finančného poradenstva. Napriek rozporuplnej povesti, s ktorým sa mnohým môže táto brandža spájať, je vďačný za túto skúsenosť. Zistil totižto, aké je to byť živnostníkom a sám sebe pánom.

Vedieť už v mladom veku porovnať svet zamestnanca a svet podnikateľa bolo pre Martina úžasnou výhodou. Viac ho upútal ten podnikateľský, ku ktorému inklinoval už od malička, keďže obaja jeho rodičia podnikali, a keď si ho vyskúšal na vlastnej koži, zistil, že to je to, čomu by sa chcel v živote venovať. Pre niektorých z vás, študentov, ktorí váhate, ktorým smerom sa po škole vydať, môže byť podobná skúsenosť vhodná.

Od študentov pre študentov

Ako štvrták na škole Martin začal navštevovať takzvaný biznis klub, ktorý vznikol z iniciatívy prodekana Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Jeho cieľom bolo vyhľadať šikovných študentov, ktorí majú záujem hodnoty tvoriť a nie spotrebovávať. Stretávali sa každé dva týždne so zámerom rozvíjať a realizovať svoje biznis plány. Práve tam Martin spoznal Igora Revaya, spoluzakladateľa tanečnej školy UNIDC. Spájal ich tanec a túžba  podnikať, obaja sa tancu venovali už niekoľko rokov. Chýbalo im na škole niečo navyše, ako napríklad na zahraničných univerzitách, vo forme akéhosi campusu spoločenského vyžitia. No a tak vznikla myšlienka založiť tanečné kurzy, od študentov pre študentov.

Od zrealizovania tohto nápadu ich delilo už len povolenie od školy, ktoré dostali a plagát, ktorý im spravil kamarát. Ten sa zverejnil na Facebooku fakulty spolu s prihlasovacím formulárom. Nečakali však ani zďaleka taký veľký záujem – už za tri dni naplnili plnú kapacitu štyroch kurzov. Tajomstvom úspechu tohto projektu bola dostupnosť študentom z dvoch hľadísk: z cenového (dôležitá bola nízka, „student-friendly“ cena) a z priestorového – ľahká dostupnosť v priestoroch školy alebo internátov, kde stačilo doslova len zísť dolu schodmi v papučiach.

Keď to nejde dverami, choď oknom

Po úspešných dvoch semestroch na EUBA sa rozhodli rozšíriť svoju pôsobnosť aj na iné slovenské univerzity. Ak projekt funguje v Bratislave, prečo ho nerozšíriť na celé Slovensko? Ako na prvú sa obrátili na Prešovskú univerzitu. Po predstavení vedeniu školy dostali zelenú a u študentov opäť zožali úspech. Výhodou projektu bolo, že bol pre univerzity finančne nezaťažujúci a jediný vstup, ktorý od nich potrebovali, bol priestor na realizáciu a propagáciu kurzov. Vďaka tomuto sa rýchlo rozšírili aj do Trnavy a na UPJŠ v Košiciach išli s istotou, že ich nemôžu odmietnuť. No práve naopak, prvýkrát sa stretli s negatívnou odpoveďou – vedenie školy ich odmietlo s odôvodnením, že študenti by nemali záujem z dôvodu nedostatku času popri štúdiu.

Nedali sa tak ľahko odradiť a spravili dotazník, aby zistili u študentov záujem. Ten sa potvrdil a na základe týchto dát im to univerzita povolila a dala im k dispozícií jedáleň, ktorá bola počas kurzov úplne plná. Takýmto štýlom to pokračovalo až kým neboli na 13 univerzitách, a to všetko len štyri roky od založenia.

Život je o využitých príležitostiach

Neskôr sa postupne zo študentskej tanečnej školy stala komerčná, z dôvodov otvorenia si trhu aj pre širokú verejnosť. Táto skutočnosť im pomohla skvalitniť a premiestniť výuku do vlastných priestorov. S tým prišlo aj rozširovanie ponuky kurzov. Dôležitou súčasťou sú aj lektori, ktorí tvoria samotnú hodnotu pre zákazníka a sú stelesnením školy. Sú medzi nimi známe tváre ako Dominika Chrapeková, víťazka posledného Let ‘s dance s Vladimírom Kobielskym. Ako lektorov zamestnávajú aj študentov a Martina stretnete ako lektora na hodinách spoločenských tancov, salsy a latina a tanga. Stále však ponechali benefity pre študentov v podobe zliav, ktoré sa naozaj vyplatia. UNIDC je v súčasnosti tanečná škola s najviac pobočkami po celom Slovensku a postupne by sa chceli rozširovať aj do zahraničia.

Martinov príbeh je inšpiratívny v tom, že dokázal zmeniť niečo, čo ho baví, na podnikanie. Okrem tancu mal od malička pozitívny vzťah aj k futbalu. Jeho celá rodina boli futbalisti –krstný, bratranec, dedo bol dokonca prezidentom futbalového klubu FK Borinka. Práve na Martinovho bratranca sa obrátila jedna pani, či by nechcel trénovať jej deti. Tu by niektorí zaváhali, či do toho ísť. Podľa Martina treba povedať áno všetkému, čo vám dáva zmysel. Kým je človek mladý, treba byť spontánny. So skúsenosťami prichádzajú obavy a práve pri prvotnej analýze, čo by mohlo všetko nevyjsť, sa objavujú prekážky, ktorých sa chceme vyvarovať. Až samotný trh dá odpoveď, či nápad zmysel má alebo nemá.

Napokon teda bratranec súhlasil a postupne sa pridávali aj ďalšie mamičky z Borinky a Stupavy. Viac ich bolo zo Stupavy, a tak sa rozhodli, že pre nich založia futbalový klub, ktorý tam pre deti chýbal a videli v ňom potenciál. Momentálne pod klub spadá osem vekových kategórií, z toho najmladší sú v takzvanej pohybovke, ktorá funguje ako prípravka.

Filozofiou klubu je budovať u detí kladný vzťah k pohybu a športu. Dôležité je, aby mali deti radosť z futbalu. Učia ich ako sa tešiť z vítazstiev a ako sa učiť z prehier a zlepšovať sa. Tento prístup sa im dlhodobo vypláca, keďže väčšina ich tímov je na popredných miestach svojich líg.

Keď príde pandémia

Bohužiaľ v súčasnej pandemickej situácii, ako mnohé ďalšie sektory, aj ten športový trpí a odnášajú si to najviac deti. FKM Stupava sa snaží robiť všetko, čo je dostupné a možné, aby sa vrátili na ihriská čo najskôr. Tréningy fungujú na úrovni individuálnych plánov, ktorý tréneri kontrolujú cez mobilné aplikácie. Pre mladšie deti prebiehajú tréningy online. Nie je to však ideálne. Nedá sa však robiť nič iné, okrem čakania, kedy to situácia umožní.

Pandémia koronavírusu poznačila aj UNIDC – posledné kurzy sa začali vlani vo februári, kde sa stihla odučiť len polovica z nich a následne ešte v septembri po uvoľnení opatrení, avšak netešili sa dlho – pred opätovným zákazom sa konalo len pár hodín. Mnohé iné tanečné školy prešli do online formy, avšak UNIDC dbá na názor svojich zákazníkov a urobili medzi nimi prieskum, či by bol o online hodiny záujem. Ten veľmi vysoký nebol – predsa len tanec je spoločenská záležitosť, ľudia chcú vyučujúcich aj osobne vidieť. UNIDC teda poskytla kompenzáciu za nedokončené kurzy. 

Budú pokračovať tam, kde skončili

V ponuke UNIDC nájdete aj tanečné dovolenky pri mori, ktoré sa konajú každé leto v Chorvátsku či Taliansku a naozaj majú svoje čaro. Avšak kvôli koronakríze museli byť na roky 2020 a pravdepodobne aj 2021 prerušené. Martin však sľubuje, že keď odznejú tieto ťažké časy, budú pokračovať presne tam, kde skončili.

Pre podnikateľov sú niektoré biznisy teraz priam čiernymi dierami a náklady na ich údržbu bežia z rezerv a dávok od štátu, ktoré však pokrývajú len minimum. Martin ale nestráca nádej a svoj čas venuje optimalizácii procesov, či vylepšeniu produktu so svojím tímom. Človek si aspoň nájde čas na seba, hovorí, a osobne sa snaží venovať každý deň športu. Snaží sa na všetko pozerať pozitívne, ale ako každý iný už netrpezlivo čaká na lepšie časy.